Univerzitná knižnica

HII.2015.18.introduction

INTRODUCTION
New issue of the scientific title Music Integrations Interpretations 18 brings new themes and accents in musicological field in comparison to previous releases, dealing with Czech musical culture, relationship of philosophy and aesthetics, relationship of art, culture and education as well.
A study by Jozef Vereš Art in correlative processes (culture, education and pedagogy) deals with relation between the music (art), culture, education, pedagogy and society. Culturological nature of Vereš´s reflection is focused on education and music education, as well as recognition of new thought movement in the existing cultural and educational reality.
The American musicologist Marcus Zagorski in his study Aesthetics and Truth in Nietzsche and Adorno brings aesthetic-philosophical issues. Nietzsche´s essay Über wahrheit und Lüge im aussermoralischen Sinn and Adorno´s monography Ästhetische Theorie are being analyzed. Both texts are aesthetic-philosophical reflections aimed at the phenomenon of art, esthetics and truth. The study brings a new perspective to both philosophers in our area.
Study of Vladimir Fulka Music philosophy Th. W. Adorno is about Adorno´s musical philosophy. Elaborated study is a reflection of the 2nd Viennese School of composers such as A. Schönberg, A. Berg and A. Webern, in philosophical contexts of the Frankfurt School of Philosophy, which was initiated by Adorno as well.
Martin Flašar´s study Interpretation instead of creation: Why early music replaced the contemporary production? explores the remarkable phenomenon in the Czech musical culture " marginalizing" contemporary music by historical music. The author makes a historicizing reflection of music receptivity; accesses to the problem as a music critic and sociologist, drawing on philosophical considerations of Th. W. Adorno about current civilization and cultural trends. Current or avant-garde music is characterized pessimistically as "pro era of fear and emptiness."
The theme of Peter Macek´ s study Folkiness in Czech musical culture of postwar period focuses on Czech musical culture in the era of socialism, which was marked by the ideological aesthetic postulates of folk culture, socialist realism and the related deformation and degradation of values. Peter Macek tackles the topic of semiotic-theoretical point of view.
A study by Jan Karafiát Compositional work of Jaroslav Kvapil through Czech musicologist glance is an attempt to summarize existing opinions on Jaroslav Kvapil, including evaluations of older Czech musicology. In addition to the biography it is also Karafiát´s exploring of the composer Jaroslav Kvapil in the context of the Janáček´s stream.

Editorials

NA ÚVOD
Nové, osemnáste číslo vedeckého titulu Hudba Integrácie Interpretácie 18 prináša v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami nové tematické okruhy a akcenty v muzikologickej problematike, akou je česká hudobná kultúra, vzťah filozofie a estetiky, ako i vzťah umenia, kultúry a vzdelania.
Štúdia Jozefa Vereša Umenie v súvzťažných procesoch (kultúra, vzdelávanie, výchova) rieši problematiku relácii medzi hudbou (umením), kultúrou, vzdelávaním, výchovou a spoločnosťou. Kulturologický charakter Verešovej reflexie je orientovaný na oblasť školstva a hudobnej výchovy, ako i na poznávanie nových myšlienkových posunov v existujúcej kultúrnej a vzdelávacej realite.
Americký muzikológ Marcus Zagorski vo svojej štúdii Estetika a pravda u Nietzscheho a Adorna prináša esteticko-filozofickú problematiku. Analyzuje v nej Nietzscheho esej Über wahrheit und Lüge im aussermoralischen Sinn a Adornovú monografia Ästhetische Theorie. Oba texty sú esteticko-filozofickými reflexiami zameranými na fenomén umenia, estetična a pravdy. Štúdia prináša nový pohľad na oboch filozofov v našom priestore.
Aj štúdia Vladimíra Fulku Hudobná filozofia Th.W. Adorna je prácou o hudobnej filozofie Adorna. Spracovaná štúdia je reflexia 2. viedenskej školy, skladateľov A. Schönberga, A. Berga a A. Weberna, vo filozofických kontextoch frankfurtskej filozofickej školy, ktorej bol Adorno jedným z iniciátorov.
Štúdia Martina Flašara Stará místo nové. Proč interpretace nahrazuje současnou tvorbu? skúma pozoruhodný jav v českej hudobnej kultúre „marginalizovania“ súčasnej hudby historickou hudbou. Autor robí historizujúce reflexie hudobnej receptivity; pristupuje k problému ako hudobný kritik a sociológ, čerpajúc z filozofických úvah Th. W. Adorna o súčasných civilizačných a kultúrnych trendoch. Súčasnú, resp. avantgardnú hudbu charakterizuje pesimisticky ako „hudbu pro éru obav a prázdnoty.“
Témou štúdie Petra Maceka Lidovost v české hudební kultuře poválečného období je povojnová česká hudobná kultúra v ére socializmu, ktorú poznačili ideologické estetické postuláty ľudovosti, socialistického realizmu a s nimi súvisiace deformácie a degradácie hodnotových kritérií. Petr Macek rieši tému zo semioticko-teoretického hľadiska.
Štúdia Jana Karafiáta Skladatelské dílo Jaroslava Kvapila pohledem české muzikologie je pokusom o sumarizáciu doterajších pohľadov na osobnosť Jaroslava Kvapila, vrátane hodnotení staršej českej muzikológie. Okrem biografie je to aj Karafiátovo skúmanie skladateľa Jaroslava Kvapila v kontexte Janáčkovej školy.

Redakcia

HII.2016.18.introduction

INTRODUCTION
Publication Music – Integration - Interpretation No. 19th brings besides musicological and pedagogical inspirations and topics also studies by young, scientifically profiled authors. Market survey conducted by the international scientific journal Music – Integration - Interpretation at the beginning of 2016 brought new and useful information for the whole team in order to innovate herein scientific magazine.
New issue is not of a single-topic focus. We have created specific space for innovative-oriented musicologists, scientific-pedagogical and creative academics presenting results of scientific activities in the broader scholastic context.
Text by Jozef Vereš Correlations with the past and the present cultural world deals with the innovation of music education by means of cultural- philosophical approaches of philosophical hermeneutics, epistemology of scientific knowledge in relation to the processes of musical thinking, culture, education, and historical transformations. In the Viktor Pantůček´s study On dramaturgy his experience and work of music playwright is reflected, laying a parallel to theatre playwright and marks them as story creators in aural space. This is how he creates new links to philosophy of Zygmunt Bauman and his concept of liquid modernity. Paper by David Kozel Melancholy within the pieces by John Dowland and Benjamin Britten is an innovative and inspirational analysis of English Renaissance music and music of the 20th century: aria by J. Dowland Come heavy sleep for vocal and lute, and paraphrases of herein song by B. Britten Nocturnal after John Dowland: Reflection on the "Come Heavy Sleep" for guitar.
Jiří Štědroň contributed to the anthology by Double passacaglia, analysing transcription of 7th part of Janáček´s Glagolitic Mass –solo for organ. Jiří Zahrádka did detailed research on Janaček´s opinions on interpretation of The Diary of One Who Disappeared from the scenic and musical point of view. The studies are the result of a systematic scientific activity of above mentioned authors.
Tatiana Pirníková´s study O. Ferency´s journalism published in daily newspaper Pravda is discovering little-known face of Slovak music composer O. Ferency. The author presents O. Ferency as a music critic and journalist who had outstanding outlook of European music in the postwar period within the Slovak territory. Study by Veronika Ševčíková Analysis of students´ professional production enriches musical pedagogy. The content is focused on the issue of graduation works at different stages of the music education study at the University of Ostrava. Dealing with the professional guidance of such thesis based on entitlements emphasized during the study.
Published studies present not only new scientific attitudes when dealing with issues, but also modern incentives for the development of creativity in the scientific process in correlation with education in university environment.

Editorial

NA ÚVOD

Titul Hudba – Integrácie - Interpretácie 19 prináša nielen nové muzikologické a pedagogické inšpirácie, podnety, tematické okruhy, ale i štúdie od nových, vedeckých vyprofilovaných autorov. Uskutočnený prieskum trhu, ktorý uskutočnila redakcia medzinárodného vedeckého časopisu Hudba – Integrácie - Interpretácie na začiatku roku 2016 priniesol do tímovej práce kolektívu nové a užitočné informácie pre inováciu vedeckého časopisu.
Nové číslo nemá monotematické zameranie. Je však špecifické tým, že poskytuje priestor pre novátorsky orientovaných muzikológov, vedecko – pedagogických a tvorivých akademických pracovníkov prezentovať výsledky z vedeckých aktivít v širšom bádateľskom kontexte.
Štúdia Jozefa Vereša Correlations with the past and the present cultural world rieši otázky inovácie hudobnej pedagogiky s kulturologicko - filozofickými východiskami filozofickej hermeneutiky, epistemológie vedeckého poznania v spojitosti s procesmi hudobného myslenia, kultúry, vzdelávania a dejinných premien. Viktor Pantůček v štúdii O dramaturgii reflektuje svoje skúsenosti a prácu hudobného dramaturga, ktorú v paralele k divadelnému dramaturgovi označuje ako tvorcu príbehov v aurálnom priestore, čím vytvára nové súvislosti prepojenia na filozofiu Zygmunta Baumana a jeho koncept liquid modernity. Štúdia Davida Kozla Melancholie ve skladbách Johna Dowlanda a Benjamina Brittena je inovatívnou a inšpiratívnou analýzou anglickej renesančnej hudby a hudby 20. storočia: airu J. Dowlanda Come heavy sleep pre vokál a lutnu, a parafrázy tejto skladby u B. Brittena Nocturnal after John Dowland: Reflection on the „Come Heavy Sleep“ pre gitaru.
Jiří Štědroň prispel do zborníka štúdiou Double passacaglia, analýzou - transkripciou VII.časti Janáčkovej Glagolskej omše - organového sóla. Jiří Zahrádka podrobne skúma Janáčkove názory na interpretáciu diela Zápisník zmizelého v rovine scénickej a hudobnej. Štúdie sú výsledkom systematickej bádateľskej činnosti uvedených autorov.
Štúdia Tatiany Pirníkovej Publicistika O. Ferencyho uverejňovaná v denníku Pravda objavuje málo známu podobu slovenského hudobného skladateľa O. Ferencyho. Autorka O. Ferencyho prezentuje ako hudobného kritika a publicistu, ktorý sa v povojnových rokoch v slovenskom priestore vynímal perfektným rozhľadom v problematike európskej hudby. Štúdia Veroniky Ševčíkovej Analýza studentské odborní produkce je obohatením hudobnej pedagogiky. Obsahovo je zameraná na problematiku graduačných prác na rôznych stupňoch štúdia hudobnej výchovy na Ostravskej univerzite. Je to problematika odborného vedenia týchto prác, nárokov kladených v rámci štúdia.
Uverejnené štúdie prezentujú nielen nové vedecké postoje v riešených otázkach, ale i noderné podnety k rozvoju kreativity v bádateľskom procese v korelácii so vzdelávaním v univerzitnom prostredí.

Redakcia

HII.2015.18.37-57

AESTHETICS AND TRUTH IN NIETZSCHE AND ADORNO
Estetika a pravda u Nietzscheho a Adorna

Marcus Zagorski

In: Hudba – Integrácie – Interpretácie 18 (Music - Integration - Interpretation 18). Ročník (Volume) 18, Číslo (Issue) 1, 2015, p.37-57, ISBN 978-80-558-0843-7, ISSN 1338-4872, ISSN-L 1338-4872

DOI: 10.17846/HII.2015.18.37-57

Abstract
This article presents a summary and analysis of Friedrich Nietzsche’s early essay ‘On Truth and Lies in a Nonmoral Sense’ and argues that it is fundamentally an appeal to creativity. Although Nietzsche’s essay is informed by his metaphysics and epistemology, it is essentially about aesthetics. I briefly consider Nietzsche’s aesthetics against two trends in the history of the discipline—aesthetics as the philosophy of art, and aesthetics as the general study of perception—and align Nietzsche’s work with one of those trends. Along the way, Nietzsche’s conception of truth is examined and compared with other conceptions of truth in the realm of art theory, and his aesthetics is shown to be most relevant for a poetics of living, that is, for a life of creativity.

Táto štúdia predstavuje súhrn a analýzu ranného diela Friedricha Nietzscheho ‘O pravdě a lži ve smyslu nikoliv morálním’ a tvrdí, že sa zo zásady apeluje na kreativitu. Napriek tomu, že Nietzscheho esej vyplýva z jeho metafyziky a epistemológie, je v podstate o estetike. Krátko som rozobral Nietzscheho estetiku cez prizmu dvoch trendov v histórii disciplíny — estetiku, ako filozofiu umenia a estetiku, ako všeobecne štúdium vnímania — a zosynchronizoval Nietzscheho dielo s jedným z týchto trendov. V priebehu článku sa venujem aj Nietzscheho koncepcii pravdy, ktorá je skúmaná a porovnávaná s inými koncepciami právd v ríši teórií umenia. Jeho estetika je preukázateľne dôležitá pre životnú poetiku a tým aj pre živosť kreativity.

Keywords
Nietzsche, aesthetics, truth, Adorno,
Nietzsche, estetika, pravda, Adorno

Note:
Research for this article was made possible, in part, through the financial support of a VEGA-Slovakia grant (VEGA 1/0637/15).

FULL TEXT

HII.2015.18.59-87

HUDOBNÁ FILOZOFIA THEODORA W. ADORNA
Musical Philosophy of Theodor W. Adorno

Vladimír Fulka

In: Hudba – Integrácie – Interpretácie 18 (Music - Integration - Interpretation 18). Ročník (Volume) 18, Číslo (Issue) 1, 2015, p.59-87, ISBN 978-80-558-0843-7, ISSN 1338-4872, ISSN-L 1338-4872

DOI: 10.17846/HII.2015.18.59-87

Abstract
A personality of the german musicologist, critic and music composer Theodor.W. Adorno unifies a music theoretician and a philosopher: he is an originator of the most compelling and impresive synthesis of musicology and philosophy in the 20th century. A study presents issues of his musicological activities, of which of primary importance is the 2.Vienna school. The interpretation of A. Schönberg, A. Berg and A.Webern has it musictheoretical dimension, as well as its philosophical dimension; the focus of the study is on Adorno´s early essays, articles and studies.

Nemecký muzikológ, hudobný kritik a hudobný skladateľ Theodor W. Adorno spájal v sebe hudobného teoretika a filozofa: je autorom jednej z najpresvedčivejších a najpôsobivejších syntéz muzikológie a filozofie v 20.storočí. Štúdia uvádza Adornove tematické okruhy muzikologických aktivít, z ktorých východiskový význam pre jeho muzikológiu má 2.viedenská škola. Interpretácia A. Schönberga, A. Berga a A.Weberna má hudobno-teoretický, ale aj filozofický rozmer. Štúdia sa sústreďuje na Adornovu ranú hudobnú publicistiku a esejistiku (štúdie) o 2. viedenskej škole.

Keywords
free atonality, dodecaphony, twelve-tone technics, expressionism, dialectics, critical theory, sociology, marxism, hermeneutics, progress, regress, avant-garde, musical material,
voľná atonalita, dodekafónia, dvanásťtónová technika, expresionizmus, dialektika, sociológia, marxizmus, hermeneutika, progres, regres, avantgarda, hudobný materiál

FULL TEXT

HII.2015.18.89-104

STARÁ MÍSTO NOVÉ.PROČ INTERPRETACE NAHRAZUJE SOUČASNOU HUDEBNÍ TVORBU?
Old instead of new. Why interpretation replaces current musical production?

Martin Flašar

In: Hudba – Integrácie – Interpretácie 18 (Music - Integration - Interpretation 18). Ročník (Volume) 18, Číslo (Issue) 1, 2015, p.89-104, ISBN 978-80-558-0843-7, ISSN 1338-4872, ISSN-L 1338-4872

DOI: 10.17846/HII.2015.18.89-104

Abstract
Following study is based mostly on assumptions meant for further discussion. In recent years we have observed strong tendency of old music extrusion of contemporary one in Czech musical culture. Processes that lead to such a paradoxical situation have a number of historical reasons. The starting point appeared from creation of musical historicism in the early 19th century, when parallel existence of old and new music began to occur. By 60s (20th century) new music maintained a leading position when meeting needs of the audience wishing to experience something new. Due to crisis of the second avant-garde and advent of postmodernism, early music gained quality of something surprisingly new. New Music movement definitely lost its audience because of its elitism and contempt for the audience. On the other hand, early music movement apparently restored human dimension with a certain degree of inaccuracy, imperfections, and fragility of deep emotionality. Has new music lost its battle for the audience? What are the chances for the immediate future?

Následující příspěvek je založen spíše na hypotézách určených k diskuzi. V posledních letech lze v české hudební kultuře pozorovat silnou tendenci k vytlačování soudobé hudby hudbou starou. Procesy, které vedou k této paradoxní situaci, mají řadu historických příčin. Výchozím bodem je vznik hudební historismu v první třetině 19. století, kdy začalo docházet k paralelní existenci staré a nové hudby. Do 60. let 20. století si nová hudba udržovala vedoucí pozici při naplňování potřeb obecenstva bažícího po něčem novém. V důsledku krize druhé avantgardy a nástupu postmoderny získala stará hudba kvalitu něčeho překvapivě nového. Hnutí Nové hudby definitivně ztratilo své posluchače kvůli svému pohrdání publikem a elitářství. Na druhé straně hnutí staré hudby hudbě zjevně navrací lidský rozměr s jistou mírou nepřesnosti, nedokonalosti, křehkosti a hluboké emocionality. Prohrála už Nová hudba definitivně svou bitvu o posluchače? Jaké jsou její šance pro nejbližší budoucnost?

Keywords
Early music, new music, interpretation, creation, historical memory, aesthetic value, postmodernism
ranná hudba, nová hudba, interpretácia, tvorba, historická pamäť, estetická hodnota, postmodernizmus

FULL TEXT

HII.2015.18.105-133

„LIDOVOST“ V ČESKÉ HUDEBNÍ KULTUŘE POVÁLEČNÉHO OBDOBÍ
‘The Popular’ in the Czech Music Culture of the Postwar Period

Petr Macek

In: Hudba – Integrácie – Interpretácie 18 (Music - Integration - Interpretation 18). Ročník (Volume) 18, Číslo (Issue) 1, 2015, p.105-133, ISBN 978-80-558-0843-7, ISSN 1338-4872, ISSN-L 1338-4872

DOI: 10.17846/HII.2015.18.105-133

Abstract
This treatise aims to assess the meaning of the terms ‘people’ and ‘popular’ in the Czech music periodicals, especially after the Second World War. Starting in the 1930s, the official Soviet Marxist- Leninist aesthetics was defining postulates and criteria of socialist art. The term ‘socialist realism’ was diversely combined with terms like ‘the popular’ or ‘people’. The Interwar Czech Music periodicals bring rather rare attempts to reflect these trends somehow. The term ‘ideology’ became more transparent than others. In connection with the Soviet model, the criteria of the new socialist art in general were thus considered in combination of the popular, socialist realism and stylistic traditionalism. For the Czech cultural field and for music in particular, this meant a fundamental novelty.

Předkládaná studie se pokouší o zhodnocení významu termínu „lid“ a „lidovost“ v české hudební publicistice, zejména po druhé světové válce.
Oficiální sovětská marxisticko-leninská estetika vytyčovala již od 30. let 20. století postuláty či kritéria socialistického umění, přičemž s pojmem „socialistický realismus“ byly různě kombinovány také pojmy jako „lidovost“ či „lid“. V české předválečné hudebně časopisecké publicistice se objevily vcelku ojediněle pokusy tyto tendence nějak reflektovat, přičemž transparentním se stal spíše výraz „ideologie“. V návaznosti na sovětský vzor byla pak kritéria nového socialistického umění vůbec následně spatřována v kombinaci lidovosti, socialistického realismu a stylového tradicionalismu, což představovalo pro český kulturní terén, zejména pak pro hudební oblast, zásadní novinku.

Keywords
the popular, people, music, culture, Czech culture,
lidovost, lid, hudba, kultura, Česká kultúra

FULL TEXT

bližšie informácie

Nezáväzná kontrola originality záverečných prác.

HII.2015.18.introduction

HII.2016.18.introduction

HII.2015.18.37-57

HII.2015.18.59-87

HII.2015.18.89-104

HII.2015.18.105-133

Kalendár udalostí

Oznamy

Kontaktné informácie

Informácie pre čitateľov

Rýchly prístup

Facebook

Virtuálna prehliadka

Táto webová stránka používa cookies.