Diela Gabriely Ballayovej krášlia Univerzitnú knižnicu
Pestrosť (ako v živote) je názov výstavy Ing. Gabriely Ballayovej a jej diela, ktoré do 30. júna 2019 krášlia priestory Univerzitnej knižnice (UK) UKF, sú jasným dôkazom správnosti zvoleného názvu. Obrazy aj keramické práce charakterizuje úžasná pestrosť farieb, tvarov, motívov a techník, originalita a precíznosť prevedenia, zároveň prezrádzajú zaujímavé zdroje inšpirácií, myšlienok a bohatý duchovný svet talentovanej autorky.
Vďaka rodičom a najmä otcovi, ktorý sa tiež venoval umeniu, predovšetkým keramike, si Gabiku výtvarné umenie získalo už v mladosti. Vydaj, starostlivosť o rodinu, dve deti a zamestnanie si však vyžiadali prestávku, a tak sa vyštudovaná stavebná inžinierka k svojmu koníčku vrátila až po rokoch. Impulzom vraj bol jeden klient, ktorý ju rozčúlil natoľko, že sa chcela odreagovať pri maliarskom plátne. Zároveň ju vyhecovala kolegyňa, ktorá ju pozvala umelecky sa realizovať do Tralaškoly v kurze pre dospelých.
Dnes to bude už pomaly dvadsať rokov, čo maľuje obrazy a vytvára nevšedné keramické diela, ktoré si našli svojich obdivovateľov doma aj za hranicami. Jej práce krášlia nielen jej byt, darovala ich aj svojim deťom, rodičom, sestrám a ďalším príbuzným či priateľom. Z jej diel sa tešia dokonca aj milovníci umenia v Nemecku.
Názov vymyslel študent UKF
Výstava v Univerzitnej knižnici UKF je Gabikina siedma v poradí a druhá na UKF, pričom prvá bola tiež inštalovaná na pôde knižnice. Zorganizovanie oboch expozícií má na svedomí autorkina dobrá priateľka – Mgr. Mária Synaková, ktorá pracuje v Univerzitnej knižnici a ktorá aj teraz výstavu otvárala. Zároveň spomenula množstvo pozitívnych písomných reakcií študentov a návštevníkov knižnice na vystavené diela.
„Marika ma oslovila s tým, či by som pre tieto krásne priestory nepripravila výber z mojej tvorby. Potešila som sa a išli sme za pani riaditeľkou knižnice doc. Vierou Tomkovou. Nápad sa jej zapáčil, súhlasila, a tak sme výstavu začali pomaly pripravovať. Už som pritom v hlave mala obrazy a keramiky, ktoré budem chcieť vystaviť – všetko sú to práce z posledných troch rokov,“ hovorí Gabriela Ballayová a zároveň nás sprevádza svojou výstavou.
Prezradila nám, že jej názov vlastne vymyslel neznámy študent UKF, ktorý si jej diela začal pozerať a fotiť práve v čase, keď ich inštalovala. Spýtala sa ho na to, akú emóciu, pocit v ňom vyvolávajú a on po krátkej úvahe skonštatoval, že hlavne „pestrosť“. „Tak som teda výstavu aj nazvala,“ zdôvodňuje výtvarníčka. „A myslím si, že tento pojem ju úplne vystihuje.“
Výtvarníčka spolu s Mgr. Máriou Synakovou z UK.
Páčia sa manželovi aj deťom
Kto si Gabikine diela pozrie, môže len súhlasiť. Z motívov v obrazoch nájde figurálne, abstraktné aj prírodné námety, niektoré diela majú decentnejšie tóny, iné priam hýria paletou sýtych farieb – od modrej, čiernej cez červenú, žltú, ružovú až po ostrú zelenú.
„Rada sa inšpirujem Paulom Gauguinom. Na motív jeho jedného diela s koňmi som namaľovala dva obrazy, prvý kriedou, druhý výraznými akrylovými farbami. Každá z tých techník dala vyniknúť trochu inému spracovaniu diela, inej intenzite farieb aj inému posolstvu obrazu. Jeden obraz vlastne odkazuje na druhý,“ popisuje autorka dvojicu svojich prác.
„Aj k ďalšiemu obrazu ma inšpirovalo jedno Gauguinovo dielo s trojicou jazdcov na koňoch na pláži s ružovým pieskom, ktorý urobil ako jedno zo svojich posledných diel. Bol už veľmi ťažko chorý a bez peňazí, ale dokázal pritom namaľovať také krásne, myšlienkovo hlboké dielo. Maliar bol akoby neviditeľným pozorovateľom scény jazdcov, ktorí sa tešia zo života, ale jeho už neberú do partie, lebo odchádza z tohto sveta. Túto zvláštnu, smutnú emóciu som sa aspoň pokúsila preniesť do môjho obrazu.“
Chlapec trhajúci ovocie je opäť fragment z Gauguinovho obrazu, tanečnice v pohybe zase odkazujú na dielo Edgara Degasa. Na ďalších obrazoch možno vidieť autorské nápady – krásne farebnú rybku, sýtočervené vlčie maky, slnečnice, dva fantazijné obrazy lesa, ktoré spolu s tretím, ktorý autorka už darovala sestre, tvoria triptych. Nechýba obraz, ku ktorému ju inšpirovala jej kolegyňa z kancelárie nitrianskej radnice Kristínka, dielo nazvala Kristínka v Manhattane. Dva obrazy, ktoré snáď každého návštevníka chytia za srdce, zobrazujú tmavý tajomný les (Les) a les v opare hmly odrážajúci sa v hladine jazierka (Zrkadlenie). Veľa návštevníkov by ich chcelo mať doma, majú však smolu. Jeden autorka sľúbila dcére Andrejke, ktorá je herečkou v plzenskom divadle, majiteľom druhého bude asi syn Miroslav, docent na Katedre kulturológie FF UKF a umelecký vedúci študentského divadla VYDI. Ten na tvorbe svojej mamy oceňuje hlavne pestrosť a rôznorodosť foriem, techník a námetov a originálny autorský rukopis s charakteristickými líniami a farebnosťou.
„Deťom sa moje práce páčia, svedčí o tom aj fakt, že mnohé – dokonca aj z týchto na výstave – už majú vo svojich bytoch, teraz mi ich len požičali. Dcérka mi však radí, aby som sa trochu krotila vo farbách obrazov, viac uznáva moju keramiku,“ usmieva sa Gabika Ballayová. Rovnako ju podporuje a teší sa z jej záľuby aj Gabikin manžel Miroslav. Na výstave sa mu najviac páčili obrazy Maky, Les a najmä Zrkadlenie.
Ing. Gabriela Ballayová svoje práce vystavuje v Univerzitnej knižnici UKF.
Príbehy v keramike
Triptychom sú aj keramické diela Muži, Ženy a Deti, no na výstave je možné vidieť len Deti. „Muži a Ženy sa už predali cez predajňu Dielo, ani netuším, kde dnes sú,“ smeje sa výtvarníčka. Z ďalších keramík vystavila „svoje dobré víly“, ktoré môžu za všetkých dobrých ľudí a veci, ktoré ju v živote stretli, niekoľko verzií mačiek, štylizovaného medveďa – ochrancu príbytku a ďalšie. „Nechýba tu ani keramická podobizeň malej Ani, ktorú som spoznala počas dovolenky v Chorvátsku. So svojím účesom vyzerala ako malá Egypťanka, bola predavačkou mušlí, od ktorej som si na pamiatku pár kúskov kúpila,“ spomenula Gabriela Ballayová.
Text a foto: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Vďaka rodičom a najmä otcovi, ktorý sa tiež venoval umeniu, predovšetkým keramike, si Gabiku výtvarné umenie získalo už v mladosti. Vydaj, starostlivosť o rodinu, dve deti a zamestnanie si však vyžiadali prestávku, a tak sa vyštudovaná stavebná inžinierka k svojmu koníčku vrátila až po rokoch. Impulzom vraj bol jeden klient, ktorý ju rozčúlil natoľko, že sa chcela odreagovať pri maliarskom plátne. Zároveň ju vyhecovala kolegyňa, ktorá ju pozvala umelecky sa realizovať do Tralaškoly v kurze pre dospelých.
Dnes to bude už pomaly dvadsať rokov, čo maľuje obrazy a vytvára nevšedné keramické diela, ktoré si našli svojich obdivovateľov doma aj za hranicami. Jej práce krášlia nielen jej byt, darovala ich aj svojim deťom, rodičom, sestrám a ďalším príbuzným či priateľom. Z jej diel sa tešia dokonca aj milovníci umenia v Nemecku.
Názov vymyslel študent UKF
Výstava v Univerzitnej knižnici UKF je Gabikina siedma v poradí a druhá na UKF, pričom prvá bola tiež inštalovaná na pôde knižnice. Zorganizovanie oboch expozícií má na svedomí autorkina dobrá priateľka – Mgr. Mária Synaková, ktorá pracuje v Univerzitnej knižnici a ktorá aj teraz výstavu otvárala. Zároveň spomenula množstvo pozitívnych písomných reakcií študentov a návštevníkov knižnice na vystavené diela.
„Marika ma oslovila s tým, či by som pre tieto krásne priestory nepripravila výber z mojej tvorby. Potešila som sa a išli sme za pani riaditeľkou knižnice doc. Vierou Tomkovou. Nápad sa jej zapáčil, súhlasila, a tak sme výstavu začali pomaly pripravovať. Už som pritom v hlave mala obrazy a keramiky, ktoré budem chcieť vystaviť – všetko sú to práce z posledných troch rokov,“ hovorí Gabriela Ballayová a zároveň nás sprevádza svojou výstavou.
Prezradila nám, že jej názov vlastne vymyslel neznámy študent UKF, ktorý si jej diela začal pozerať a fotiť práve v čase, keď ich inštalovala. Spýtala sa ho na to, akú emóciu, pocit v ňom vyvolávajú a on po krátkej úvahe skonštatoval, že hlavne „pestrosť“. „Tak som teda výstavu aj nazvala,“ zdôvodňuje výtvarníčka. „A myslím si, že tento pojem ju úplne vystihuje.“
Výtvarníčka spolu s Mgr. Máriou Synakovou z UK.
Páčia sa manželovi aj deťom
Kto si Gabikine diela pozrie, môže len súhlasiť. Z motívov v obrazoch nájde figurálne, abstraktné aj prírodné námety, niektoré diela majú decentnejšie tóny, iné priam hýria paletou sýtych farieb – od modrej, čiernej cez červenú, žltú, ružovú až po ostrú zelenú.
„Rada sa inšpirujem Paulom Gauguinom. Na motív jeho jedného diela s koňmi som namaľovala dva obrazy, prvý kriedou, druhý výraznými akrylovými farbami. Každá z tých techník dala vyniknúť trochu inému spracovaniu diela, inej intenzite farieb aj inému posolstvu obrazu. Jeden obraz vlastne odkazuje na druhý,“ popisuje autorka dvojicu svojich prác.
„Aj k ďalšiemu obrazu ma inšpirovalo jedno Gauguinovo dielo s trojicou jazdcov na koňoch na pláži s ružovým pieskom, ktorý urobil ako jedno zo svojich posledných diel. Bol už veľmi ťažko chorý a bez peňazí, ale dokázal pritom namaľovať také krásne, myšlienkovo hlboké dielo. Maliar bol akoby neviditeľným pozorovateľom scény jazdcov, ktorí sa tešia zo života, ale jeho už neberú do partie, lebo odchádza z tohto sveta. Túto zvláštnu, smutnú emóciu som sa aspoň pokúsila preniesť do môjho obrazu.“
Chlapec trhajúci ovocie je opäť fragment z Gauguinovho obrazu, tanečnice v pohybe zase odkazujú na dielo Edgara Degasa. Na ďalších obrazoch možno vidieť autorské nápady – krásne farebnú rybku, sýtočervené vlčie maky, slnečnice, dva fantazijné obrazy lesa, ktoré spolu s tretím, ktorý autorka už darovala sestre, tvoria triptych. Nechýba obraz, ku ktorému ju inšpirovala jej kolegyňa z kancelárie nitrianskej radnice Kristínka, dielo nazvala Kristínka v Manhattane. Dva obrazy, ktoré snáď každého návštevníka chytia za srdce, zobrazujú tmavý tajomný les (Les) a les v opare hmly odrážajúci sa v hladine jazierka (Zrkadlenie). Veľa návštevníkov by ich chcelo mať doma, majú však smolu. Jeden autorka sľúbila dcére Andrejke, ktorá je herečkou v plzenskom divadle, majiteľom druhého bude asi syn Miroslav, docent na Katedre kulturológie FF UKF a umelecký vedúci študentského divadla VYDI. Ten na tvorbe svojej mamy oceňuje hlavne pestrosť a rôznorodosť foriem, techník a námetov a originálny autorský rukopis s charakteristickými líniami a farebnosťou.
„Deťom sa moje práce páčia, svedčí o tom aj fakt, že mnohé – dokonca aj z týchto na výstave – už majú vo svojich bytoch, teraz mi ich len požičali. Dcérka mi však radí, aby som sa trochu krotila vo farbách obrazov, viac uznáva moju keramiku,“ usmieva sa Gabika Ballayová. Rovnako ju podporuje a teší sa z jej záľuby aj Gabikin manžel Miroslav. Na výstave sa mu najviac páčili obrazy Maky, Les a najmä Zrkadlenie.
Ing. Gabriela Ballayová svoje práce vystavuje v Univerzitnej knižnici UKF.
Príbehy v keramike
Triptychom sú aj keramické diela Muži, Ženy a Deti, no na výstave je možné vidieť len Deti. „Muži a Ženy sa už predali cez predajňu Dielo, ani netuším, kde dnes sú,“ smeje sa výtvarníčka. Z ďalších keramík vystavila „svoje dobré víly“, ktoré môžu za všetkých dobrých ľudí a veci, ktoré ju v živote stretli, niekoľko verzií mačiek, štylizovaného medveďa – ochrancu príbytku a ďalšie. „Nechýba tu ani keramická podobizeň malej Ani, ktorú som spoznala počas dovolenky v Chorvátsku. So svojím účesom vyzerala ako malá Egypťanka, bola predavačkou mušlí, od ktorej som si na pamiatku pár kúskov kúpila,“ spomenula Gabriela Ballayová.
Text a foto: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
